Miltiades de Leonidas Krozby

Štvrtkový deň Môj štvrtok začal vrtko. Smial by sa tomu aj ujec krtko. Ľavou nohou s postele som vstal, v duchu som sa aj smial, no len čo som sa pozbieral, v kúpelni sa niekto sprchoval. Nervy chytám tu aj tam, prečo sa zatiaľ neobliekam. Hodín už veľa odbilo, zo stoličky ma skoro zhodilo. V pravej ruke chleba mám už aj sním na vlak utekám. Bežím, ako najviac viem, nech chleba na stanici ešte zjem. Na vlak skočím v tej chvíli, keď sa mi môj milí, chlebík hrdlom poberal. Do Banskej Bystrice dvadsať minút mám, z desiaty si troška dám. Keď už som v Bystrici, vystúpim na malej stanici. Odtiaľ do školy sa poberám, kde jazyky preberám, a niesom na to celkom sám. Mám tam aj matiku. Na ňu počujem iba kritiku. Neskôr učím sa dejepis. V Egypte raduje sa Osiris. Geografia za tým hrozí, boja sa aj horské kozy. Na koniec literárna výchova znie, kde očakávam Božie zjavenie. Tento deň sa chýli ku koncu. Ulahodilo to môjmu srdcu. Teraz idem domov rýchlo spať, aby si túto báseň mohla sestra Lívia prečítať.