úvaha
Už
v období antiky ľudia skúmali dušu. Niektorí tvrdili, že je smrteľná daktorý,
že nieje. Dnes má zaujíma to, či sú oči zrkadlom duše. Naozaj môžeme pohľadom
do očí vidieť obraz duše? Sú oči bránou k duši? Tieto otázky vo mne vzbudzujú
záujem pouvažovať nad touto témou. Očami všetko zisťujeme, dorozumievame sa,
môžeme pozorovať veľa pekného i toho menej radostného. Pohľadom do očí
tomu druhému vidíme jeho radosti, trápenia, pocity. Sú
naše oči výkladom do ktorého ľudia vidia? Za ktorým sa odohráva náš vnútorný,
súkromný svet ? Keď prechádzame okolo obchodov a pozorujeme vystavený
tovar, utvárame si svoj názor na veci, ktoré sú v ňom vystavené. Ak je
aranžér šikovný dokáže veci uložiť tak, aby sa nám zapáčili. No často sa stáva,
že keď vojdeme ďalej a prizrieme sa
lepšie zrazu, na druhý pohľad, veci
nádherne vysvietené a naaranžované
vo výklade už nie sú také úžasné. V každom človeku, v jeho vnútri ako
v obchode sú ukryté jeho myšlienky, pocity, najhlbšie želania,
názory. Cez výklad jeho očí niekedy
vidíme veci reálne tak ako ich naozaj cíti, sú však ľudia, ktorý svoje vnútro
pred ostatnými skrývajú. Dovolia nám uvidieť len to , čo chcú aby sme videli,
ale ich skutočné pocity zostavajú zamknuté v skladoch, hlboko
v útrobách obchodného domu ich duše. Do nášho života sa vkráda komerčnosť.
Na iných nás viac zaujíma vzhľad a nie vnútro. Prvý pohľad zdanlivo klame.
Človek nemá len vonkajší obal, ale má aj vnútornú výplň, dušu. Obal nám neukáže
pravú tvár človeka, ale iba to ako sa stará o svoj vzhľad. Zaujíma nás to
viac, ako vnútro? Vzťahy medzi vonkajškom a vnútrom veľa ľudí delí hrubým
sklom. Toto je tá chyba, ktorá by nemala nastávať. Duša je uväznená
a nepočujeme jej hlas ktorý k nám prehovára. Snaží sa k nám prehovoriť ale
mi sa o to nestaráme. Hrubé sklo sa zhrubšuje a mi sa vzďaľujeme od výkladu
a zabúdame na to čo sme si postavili. Stavba môže byť uzavretá no nie
zbúraná. Je na nás aby sme si rozpamätali, kde sme zabudli kľúč. Možností je
veľa no niesme na to sami. Stojí pri nás niekto kto vypočuje naše prozbi. On
nám pošepká , kde máme hľadať. Ak budeme načúvať tomuto hlasu bude náš život
znovu taký aký má byť, vďaka Bohu a Ježišovi Kristovi nájdeme správnu
cestu. Vďaka nim budeme môcť pocítiť silu ducha, ktorý v každom z nás
prebýva. Otvorme si obchod Boží v našej duši nech ostatný vidia cez oči,
aké je dobré mať v sebe Pána. Kráčajme s ním na ceste životom. A však
na ceste sú aj semiačka buriny, ktoré si hľadajú malú štrbinku cez ktorú by
prenikli do duše. Zahubiť ju nieje jednoduché. Nečistá burina sa nikdy nevzdáva
a hľadá si svoje cestičky, ako by nás ovládla. Treba ju mať pod kontrolou
aby nám nezničila obchody duše. Vtedy sa náš život stane skutočným životom.
Vtedy budú oči čistím zrkadlom duše.
,, Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke
jeho srdca, pred jeho očami nieto bázne Božej. Sám sebe lichotí do vlastných
očí, aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrelosť na ňu.“
( Ž 36, 2-3 )
Bázeň pred
Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život.
( Sir 1, 11-13 )
